Príďte si vychutnať kávu Musetti

14.1.2013

V našej reštaurácii s galériou môžete naozaj zrelaxovať a načerpať energiu. V príjemnom prostredí Vám v tom pomôže aj chutná a kvalitná talianska káva Musetti. Nielen, že pochádza z Talianska, ale tvorí priam taliansku kultúru a „miestni kávičkári“ na ňu nedajú dopustiť. Právom preto patrí medzi svetovú špičku. Obľubu si káva Musetti našla aj u nás. Spojenie tej najkvalitnejšej kávy, lahodnej peny a množstva viac či menej výrazných chutí Vás jednoducho dostane. Káva Musetti je tu pre Vás kedykoľvek budete chcieť.

O káve

Čo všetko o káve viete a čo ešte nie? Prečítajte si o tomto kvalitnom a chutnom nápoji viac. 
Väčšina z nás si život bez kávy nevie predstaviť. Vydobyla si pozíciu jedného z prvých ranných nápojov, osvieži popoludní, je nezameniteľnou súčasťou posedení, porád, rokovaní... Pitie kávy patrí k spoločenským rituálom... Tvorí kulisy dôverným rozhovorom i dôležitým obchodným rokovaniam. Vo veľkej miere jej povzbudzujúce účinky využívajú študenti najmä v skúškovom období. Okrem toho však patrí medzi tie súčasti našej stravy, o ktorých škodlivosti, respektíve neškodlivosti, sa diskutovalo a diskutuje s veľkou intenzitou ešte aj dnes.

Prečo káva povzbudzuje?

Odvar z pražených a rozomletých kávových bôbov dosahuje tento účinok predovšetkým tým, že zvyšuje krvný tlak. Keď vypijeme šálku kávy, už o niekoľko sekúnd si môžeme všimnúť, že sa nám zostruje zrak a urýchľuje tok myšlienok. Tieto účinky možno pripísať zvýšenému prietoku krvi kapilárnymi cievami oka a mozgu. Tlak krvi sa pritom zvýši, jeho horná aj dolná hranica, asi o desať jednotiek /mm ortuťového stĺpca/. Preto pre sa pravidelné pitie kávy stáva skoro nevyhnutnosťou pre osoby, ktoré majú veľmi nízky krvný tlak. Za túto vlastnosť kávy môže kofeín. Okrem neho však obsahuje káva aj celý rad iných látok, ktoré vo väčšej alebo menšej miere ovplyvňujú ľudský organizmus.

Ako sme ju objavili?

Turci o káve hovorili, že je „černochom, ktorý zaháňa sen“, teda, že oživuje zmysly, zbystruje pozornosť a podnecuje myslenie. Arabi si túto vlastnosť kávy vraj všimli vďaka kozám, ktoré s obľubou ohrýzali bobule kávovníka. Prejavovali sa veľmi čulo a tak vyskúšali účinok zázračných bobúľ aj na sebe – a na svete bola káva. Legiend o objavení účinkov kávy a výrobe povzbudzujúceho nápoja je veľa, isté je ale jedno, cesta kávového zrna od kávového kríka až k šálke kávy je dlhá...

Surové kávové zrná majú sivozelenú, modrozelenú alebo žltozelenú farbu a veľmi slabú vôňu i chuť. Po zbere sa triedia a potom pražia v rotačných bubnoch pri vysokých teplotách (ide o plné, tmavé, stredné alebo svetlé praženie). Z tmavnúcich zŕn uniká (v podobe pary) voda a zároveň sa uvoľňuje kávová vôňa. Pražené zrná strácajú asi 20 percent z pôvodnej hmotnosti, získavajúc lesklý povrch (od olejov uvoľnených pri pražení); pričom tmavšie zrná sú krehkejšie. Upražené zrná sa rýchlo ochladzujú, aby sa znížila strata ich esenciálnych olejov. (Dlhé praženie znižuje kyslosť zŕn a redukuje lákavú arómu.) V poslednej fáze praženia sa ku kávovým zrnám môžu pridávať rôzne korenia (ďumbier, škorica, klinčeky...). Na bledo upražené kávové zrná sú vhodné na prípravu kávy s mliekom, tmavšie zrná sa hodia na prípravu klasickej čiernej kávy a veľmi tmavé zrná sa používajú na prípravu trpkého espressa.

Kávové zrná je najlepšie mlieť tesne pred podávaním, pretože mletím sa uvoľňujú ich aromatické oleje; pričom jemne mletá káva si udrží vôňu dlhšie ako hrubo mletá káva. Častice jemne mletej kávy tvoria hustotu, do ktorej nemôže vniknúť vzduch spôsobujúci oxidáciu a stratu arómy; jemne mletá káva je však rýchlejšie vylúhovaná vodou a preto sa hodí na prípravu prekvapkávanej kávy. Drvená alebo prachová káva sa používa na prípravu pravej tureckej kávy (býva mútna, ale má veľmi intenzívnu vôňu). Ak patríte k milovníkom aromatizovanej kávy, zomeľte čerstvé korenie (podľa vlastného výberu: škoricu, klinčeky...) a pridajte ho do stredne pomletej kávy; odporúča sa použiť 25g korenia na 500 g kávy.

Viete že?

Pravlasťou kávovníka je s najväčšou pravdepodobnosťou provincia Kaffa v Etiópii. Odtiaľ sa v 13. storočí dostala káva vďaka vojenským ťaženiam do Jemenu a popri brehu Červeného mora putovala do Mekky a Mediny; odtiaľ ju potom pútnici rozniesli do celého sveta. Treba však povedať, že na popularite kávy má svoju zásluhu aj islam, zakazoval totiž pitie alkoholu, a tým uvoľnil miesto pre kávu...

V 16. storočí sa káva dostala do Carihradu a záznamy hovoria o tom, že miestne domácnosti dávali za kávu toľko peňazí, ako dnešní Francúzi za víno. Neponúknuť kávu svojej žene sa dokonca považovalo za dôvod na rozvod, pretože pri svadobnom obrade muži sľubovali, že svoje ženy nikdy nenechajú bez kávy.

Do Európy sa káva dostala obchodnou cestou. Bola veľmi drahá, a tak sa spočiatku konzumovala ako liek.

Prvú kaviareň (existuje dodnes) otvorili v roku 1720 v Benátkach.

Najviac kávy dnes vypijú obyvatelia Škandinávie. Káva sa tu pije od 18. storočia a jej rozšírenie sprevádzali rôzne zaujímavosti: Vyššie stavy napríklad presadili zákon, ktorý zakazoval sedliakom pitie pálenky a sedliaci si na odvetu vynútili zákaz kávy. Vo Švédsku dokonca pokladali kávu za smrtiaci jed, a keďže kráľovská výsosť Gustáv III. si to chcel overiť, využil dvoch odsúdencov na smrť (dvojčatá) k pokusu: namiesto popravy začali bratia popíjať kávu a čaj. Lekári skúmali ich zdravotné reakcie a na panovníckom dvore sa uzatvárali stávky, ktoré z dvojčiat ako prvé podľahne niektorému z podávaných "jedov". Prešiel čas, bádajúci profesori zomreli, prišla vojna s Ruskom, Francúzska revolúcia a dvaja švédski kandidáti smrti stále popíjali predkladané "jedy". Po čase sa s týmto svetom rozlúčil aj "hlavný výskumník" - kráľ Gustáv III., až potom, vo veku 83 rokov, zomrel jeden z bratov - "čajové dvojča". "Kávový odsúdenec" žil ďalej, a keďže história o jeho smrti nič nehovorí, možno žije dodnes...